Number of the records: 1
Ius in bello podľa Francisca de Vitoriu
- Title
Title Ius in bello podľa Francisca de Vitoriu Parallel title Francisco de Vitoria’s ius in bello Author info Peter Vyšný Author Vyšný Peter Source document Societas et iurisprudentia : medzinárodný internetový vedecký časopis zameraný na právne otázky v interdisciplinárnych súvislostiach. Roč. 13, no. 2 (2025), s. 19-46. - Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2025. ISSN 1339-5467 Document kind schedule of articles from periodics Language Slovak Country of Edition Slovak Republic Keywords spravodlivosť * vojny * filozofia * história * právo Annotation Ucelená teória spravodlivej vojny podľa španielskeho dominikána Franciscoa de Vitoria. Osobitne prínosné sú jeho výklady o ius in bello, t.j. o pravidlách vedenia spravodlivej vojny spravodlivou (poškodenou) stranou proti nespravodlivej (škodiacej) strane. V predkladanom príspevku sú tieto pravidlá stručne analyzované, a to spolu so solídnou, no heterogénnou argumentáciou, pomocou ktorej Vitoria dokazoval ich opodstatnenosť a správnosť. Database ARTICLES References PERIODIKÁ-Súborný záznam periodika Numbers 2025: 2
File name Size Typ prístupu Plný text PDF 813.7 KB publicly available 
article
Co víme a můžeme vědět o budoucnosti: O vývoji poznání budoucího z perspektivy historické sociologieParallel titleWhat We Know and Can Know About the Future: On the Evolution of Its Knowledge From a Historical Sociology PerspectiveAuthor infoJiří ŠubrtAuthorSource documentSociológia : časopis pre otázky sociológie. Roč. 57, č. 3 (2025), s. 241-256. - Bratislava : Sociologický ústav SAV, 2025. ISSN 0049-1225DOIDocument kindschedule of articles from periodicsLanguageCzechCountry of EditionSlovak RepublicKeywordsAnnotationVývoj predstáv ľudí o budúcnosti v priebehu času. Začína sa konceptmi opakujúcich sa historických cyklov a pokračuje zmenou, ktorú priniesol prechod ku kresťanstvu, keď sa historický čas stal priamym, lineárnym a nezvratným. Tento čas mal výrazný eschatologický charakter, ktorý neskôr inšpiroval filozofiu dejín – počas osvietenstva – a nahradil perspektívu spásy myšlienkou ľudského pokroku. Na konci 19. storočia sa zrodila predstava otvorenej budúcnosti, zatiaľ čo na konci 20. storočia bola predstava univerzálneho pokroku do veľkej miery opustená. Symptomatickým javom postmodernej éry je prezentizmus, zameranie sa na prítomnosť. Esej končí konštatovaním, že hoci otvorenú budúcnosť nemožno úplne predpovedať, nezbavuje nás to povinnosti pokúsiť sa o to.
Number of the records: 1