Nariadenie CRR a smernica CRD IV znamenali principiálnu zmenu v dovtedy existujúcom systéme, štruktúre a obsahu bankovej regulácie. Členské štáty Európskej únie preto museli pristúpiť k ich maximálne konzistentnej transpozícii v národných legislatívach. Bolo však potrebné diferencovať medzi spôsobmi transpozície nariadenia CRR a smernice CRD IV, pretože nariadenie CRR je priamo účinné bez možnosti implementácie, avšak smernica CRD IV predpokladá a vyžaduje implementáciu do národnej legislatívy. Jednou z najväčších výziev v súvislosti s transpozíciou, ktorá stála aj pred Národnou bankou Slovenska, sa stala otázka riešenia tzv. národných oprávnení. Národné oprávnenia totiž nadobudli veľký význam ako priestor na zohľadnenie lokálneho vývoja na finančnom trhu v jednotlivých krajinách.