Societas et iurisprudentia : medzinárodný internetový vedecký časopis zameraný na právne otázky v interdisciplinárnych súvislostiach. Roč. 12, no. 2 (2024), s. 82-103. - Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2024. ISSN 1339-5467
V práve platnom v Indonézii o spoločnostiach s r.o. sa holdingová spoločnosť a dcérske spoločnosti vo forme spoločností s r. o. považujú za nezávislé a samostatné právne subjekty, pričom každá spoločnosť má právo samostatne vykonávať právne kroky v súlade s ich záujmami. To sa líši od koncepcie "skupiny spoločností", ktorá pozostáva zo súboru právne nezávislých spoločností, kde dcérske spoločnosti kontroluje holdingová spoločnosť. Tento druh koncepcie vyvoláva zásadné otázky vzhľadom na to, že existuje rozpor medzi zásadou nezávislosti spoločnosti ako nezávislého právneho subjektu na jednej strane a realitou kontroly zo strany holdingovej spoločnosti nad svojimi dcérskymi spoločnosťami ako jednotnou ekonomickou jednotkou. Článok ponúka systematické vysvetlenie založené na normatívnom a prípadovom prístupe k právnemu režimu spoločnosti v Indonézii. Autori tvrdia, že rozpor medzi princípom nezávislosti a realitou kontroly zo strany materskej spoločnosti nad svojimi dcérskymi spoločnosťami ako ekonomickou jednotkou má potenciál brániť dcérskym spoločnostiam v tom, aby sa nezávisle pohybovali na základe ich vlastných obchodných záujmov. Rozsah kontrolných právomocí, ktoré má holdingová spoločnosť nad svojimi dcérskymi spoločnosťami sa musí vykonávať s prihliadnutím na niekoľko vecí, medzi ktoré patrí napr. nepoškodzovanie záujmov tretích strán.
