Politické vedy : časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá. Roč. 26, č. 4 (2023), s. 165-179. - Banská Bystrica : Belianum, 2023. ISSN 1335-2741
Tento článok analyzuje aktuálnu tému regionálnych disparít v členských krajinách EÚ. Cieľom tejto štúdie je posúdiť aj regionálne disparity vo vybraných krajinách na identifikáciu dynamiky existujúcich disparít v regionálnych priemeroch na úrovni NUTS 2. Rámec je zúžený na regionálnu analýzu siedmich vybraných krajín východného krídla EÚ (Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko). Článok zdôrazňuje aj postavenie vidieka a jeho úloha v regionálnej rovnováhe krajín. Metodický prístup je založený najmä na analýze vývoja disparít na základe analýzy - Empirické štatistické údaje za obdobie rokov 2001 až 2021, ako aj na hodnotení hlavných čŕt a trendov regionálnej diferenciácie. Výskum ukázal existenciu významných rozdielov v ekonomickom rozvoji regiónov a rozdielne konvergenčné tendencie. Podľa získaných výsledkov boli skúmané krajiny rozdelené do troch skupín. Bulharsko, Česká republika, Rumunsko a Slovensko zaznamenali najrýchlejšie tempo vnútornej rovnováhy, pričom Česká republika a Bulharsko vykazujú najmenšie regionálne rozdiely na úrovni NUTS 2. Druhú skupinu krajín predstavuje Poľsko a Slovinsko, ktoré zaznamenali minimálne zmeny vo vnútornej diferenciácii, zatiaľ čo obe krajiny v skupine siedmich skúmaných krajín sú krajiny vnútorne najmenej rôznorodé. Maďarsko bolo jedinou krajinou s nárastom regionálnych disparít. Existuje názor, aby budúci výskum pokračoval v monitorovaní vývoja konvergencie vrátane vplyvu najnovších trendov.