Plánovanie riešenia krízových situácií (resolution planning) je dôležitou požiadavkou návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančných trhoch, ktorým sa do právneho poriadku SR transponuje európska smernica 2014/59/EÚ (BRRD). Význam tohto plánovania je vo všeobecnosti v tom, že v porovnaní s praxou dohľadu, ktorá spočíva v kontrole plnenia zákonných pravidiel a podmienok regulovanými finančnými inštitúciami, plánovanie riešenia krízových situácií umožňuje hodnotiaci úsudok rezolučných orgánov vo vzťahu k vybraným inštitúciám. Ide o úsudok (spôsobu) realizovateľnosti rýchlej stabilizácie krízovej situácie vybranej inštitúcie tak, aby sa predišlo narušeniu stability širšieho finančného systému a reálnej ekonomiky, pričom sa nepočíta s použitím verejných prostriedkov. Opatrenia (preventívne alebo v rámci krízového riadenia) rezolučných orgánov založené na podobných úsudkoch pritom výrazne prispievajú k zachovaniu finančnej stability.