Právny obzor : teoretický časopis pre otázky štátu a práva. Roč. 108, č. 4 (2025), s. 357-368. - Bratislava : Ústav štátu a práva SAV, 2025. ISSN 0032-6984
Podľa vnútroštátnej právnej úpravy podmienkou platnosti výpovede danej zamestnancovi so zdravotným postihnutím je predchádzajúci súhlas Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom zamestnancom so zdravotným postihnutím je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku (§ 66 ZP). Predmetnú právnu úpravu je potrebné posudzovať z hľadiska zásady zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktoré je autonómnym pojmom práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ, a ktoré sa významovo odlišuje od pojmu zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 40 ZP. Na základe analýzy cieľa vnútroštátnej právnej úpravy a prostriedkov zvolených na jeho dosiahnutie autor uzatvára, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý zavádza vnútroštátna právna úprava, je odôvodnený. Vnútroštátna právna úprava sleduje legitímny cieľ, pričom bez zavedenia mechanizmu posudzovania zdravotného postihnutia by bola právna úprava § 66 ZP nefunkčná.
