Societas et iurisprudentia : medzinárodný internetový vedecký časopis zameraný na právne otázky v interdisciplinárnych súvislostiach. Roč. 11, no. 2 (2023), s. 69-90. - Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2023. ISSN 1339-5467
Autorka sa v príspevku zaoberá problematikou aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky ohľadom nároku zamestnanca na náhradu mzdy z titulu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v situácii, keď zamestnávateľ tomuto zamestnancovi neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, a to z dôvodu jeho všeobecného ochorenia. Relevantnosť a použiteľnosť týchto názorov následne posudzuje vo vzťahu k pracovným úrazom a chorobám z povolania. Svoje závery pritom opiera nielen o výklad platnej slovenskej právnej úpravy, ale tiež o celý rad judikátov. V závere sa dopodrobna venuje tiež povinnosti zamestnávateľa takého zamestnanca previesť na inú pre neho vhodnú prácu. Skutočnosť, či zamestnávateľ pre zamestnancov inú vhodnú prácu má k dispozícii (a sám o svojej vôli sa rozhodne na ňu zamestnancov nepreviesť), alebo ju, naopak, pre zamestnancov k dispozícii nemá, je totiž, podľa nášho názoru, hlavným rozlišovacím kritériom pre zváženie, či neprideľovanie práce zo strany zamestnávateľa posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa (s nárokom na náhradu mzdy) alebo ako prekážku v práci na strane zamestnanca.
