Formovanie daňovej konkurencieschopnosti krajiny a boj proti zatieneniu ekonomiky závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je efektívna verejná správa. Definuje vektory štátnej politiky, kritické úlohy inštitúcií a priority rozvoja podnikania a spoločnosti. Cieľom príspevku je analyzovať vplyv dobrej správy vecí verejných na daňovú konkurencieschopnosť krajiny a úroveň tieňovej ekonomiky 11 krajín EÚ a Ukrajiny v rokoch 2011–2021. Štúdia využíva štatistickú analýzu série údajov. Konštruuje korelačné pole bodov vzťahu medzi indikátormi (na určenie všeobecných trendov zmien úrovne tieňovej ekonomiky, daňovej konkurencieschopnosti a indexu dobrej správy vecí verejných). Lineárny matematický model a Fishburnov vzorec sa používajú na zostavenie integrálneho ukazovateľa úrovne efektívnosti verejného manažmentu (Good Governance Index). Metódy štrukturálneho modelovania formalizujú vplyv riadenia vlády na úroveň tieňovej ekonomiky a daňovej konkurencieschopnosti. Zistilo sa, že najvýraznejšiu koreláciu s úrovňou daňovej konkurencieschopnosti a tieňovej ekonomiky majú Index vládnej efektívnosti a Index kontroly korupcie. Jeho nárast o 1 % vedie k zvýšeniu úrovne daňovej konkurencieschopnosti Slovenska o 7,015 %, Chorvátska o 6,889 %, Českej republiky o 6,606 % a Rumunska o 5,773 %. Najmenšiu koreláciu s úrovňou daňovej konkurencieschopnosti zároveň vykonáva Index politickej stability a absencie násilia/terorizmu.