Eisler, Jan. Výkladový ekonomický slovník podnikateľa, Žilina: Poradca, 2003, s. 45 : Názov podniku, resp. jeho obchodné meno, ktoré je stanovené už pri zakladaní podniku; názov musí vylučovať možnosť zámeny s iným podnikom, častou súčasťou mena podniku je i jeho sídlo; v prípade, že rovnaký názov má niekoľko podnikov, má právnu ochranu ten podnik, ktorý začal firemný názov používať prvý.
Rudolf Sivák a kol.: Slovník znalostnej ekonomiky, Sprint dva, 2011, s. 111 : Forma spoločného podnikania dvoch a viacerých podnikov v skupine. Holding ako skupina podnikov predstavuje konsolidovaný celok na základe kapitálového alebo iného prepojenia, ktorý nemá právnu subjektivitu. Podstatou holdingu je skutočnosť, keď jedna obchodná spoločnosť (holdingová alebo materská spoločnosť) na základe vlastníctva rozhodujúceho kapitálového podielu, alebo iných skutočností, ovláda a riadi jednu alebo viac iných spoločností (dcérske spoločnosti).
Veľká ekonomická encyklopédia, výkladový slovník AŽ, Sprint, 2002, s. 226 : Výsadné postavenie ekonomického subjektu na strane ponuky alebo dopytu, kroré sa ekonomicky realizuje dosahovaním monopolne vysokého zisku prostredníctvom monopolne vysokej ceny. Pre ekonomický monopol nie je najdôležitejšia početnosť vystupujúcich ekonomických subjektov (duopol, triopol, atď.), ale ich výsadné postavenie odlišujúce ich od subjektov pôsobiacich v podmienkach dokonalej konkurencie.
Vlachynský Karol a kol. Finančný slovník výkladový, prvé vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2012, s. 363 : Prirodzený monopol je podnik alebo odvetvie, v ktorom priemerné náklady na jednotku produkcie pri raste jej objemu výrazne klesajú. V takom prípade jeden podnik môže dodávať produkciu príslušného odvetvia efektívnejšie (lacnejšie) než viaceré podniky.