Politické vedy : časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá. Roč. 27, č. 4 (2024), s. 42-67. - Banská Bystrica : Belianum, 2024. ISSN 1335-2741
Intervencia armád piatich členských krajín Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 predstavuje významnú udalosť v moderných dejinách, na ktorú sa spomína predovšetkým v národnej pamäti Čechov a Slovákov. A vzhľadom na rozhodujúcu úlohu Sovietskeho zväzu, predovšetkým ako trauma bilaterálnych československo-sovietskych vzťahov. V politickej publicistike a odbornej literatúre sa často stretávame so širším pojmom, keď je intervencia prezentovaná ako akcia Varšavskej zmluvy. Preto je hlavným cieľom tejto štúdie skúmať, akú úlohu a či v tejto intervencii zohrala Varšavská zmluva a najmä jej najvyšší orgán, Politický poradný výbor. Preto aj keď potlačenie demokratizačného procesu v Československu - známe ako Pražská jar - bolo vykonané brutálnymi prostriedkami vo forme masívnej vojenskej invázie, autor sa v tejto štúdii zameriava predovšetkým na politický aspekt problematiky, pretože použitie vojenských prostriedkov bolo na základe politického rozhodnutia. Rozhodnutie o intervencii nebolo prijaté na žiadnom zasadnutí spomínaného Politického poradného výboru paktu. O intervencii rozhodli najvyšší predstavitelia Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Poľska a Východného Nemecka. A navyše bez účasti ostatných členských krajín, t. j. Rumunska, Albánska a najmä Československa, ktoré bolo obeťou intervencie. Vojenská intervencia proti Československu v auguste 1968 preto nebola akciou Varšavskej zmluvy. Bola to samostatná akcia Sovietskeho zväzu a niektorých ďalších krajín paktu, ktoré predstierali, že konajú v mene paktu, aby ospravedlnili svoj čin. Týmto konali v rozpore s proklamovanými zásadami a pravidlami paktu.
