Daňová konkurencieschopnosť krajiny charakterizuje schopnosť daňového systému získať trvalé konkurenčné výhody pri získavaní externých a mobilizácii vnútorných finančných zdrojov vďaka nastaveniu optimálnej úrovne daňového zaťaženia a diferenciácie fiškálnych nástrojov. Zložitosť tohto ukazovateľa určuje prítomnosť mnohých faktorov jeho formovania. Tieňové daňové úniky sú jedným z nich. Účelom štúdie je posúdiť vplyv tieňových daňových únikov daňovníkov na úroveň konkurencieschopnosti daňového systému na príklade 11 európskych krajín v rokoch 2011 až 2021. Metodickými nástrojmi sú metódy regresnej analýzy, Shapiro-Wilkove testy a Spearmanovu koreláciu hodnosti. Zistilo sa, že neformálne zamestnanie, neformálna výroba a neregistrované alebo neformálne podnikanie sú najbežnejšími metódami daňových únikov. Na základe výsledkov výpočtov boli zostrojené regresné rovnice vplyvu tieňových daňových únikov na úroveň konkurencieschopnosti daňového systému krajiny. Je dokázané, že tieňové daňové úniky majú najväčší vplyv na úroveň daňovej konkurencieschopnosti Slovinska (0,32), Rumunska (0,34) a Chorvátska (0,26). Najmenej citlivá na tieňové daňové úniky je konkurencieschopnosť daňového systému Českej republiky (0,096). Vo väčšine analyzovaných krajín sa tento vplyv uskutočňuje s časovým oneskorením 2 rokov. Len v Chorvátsku je tento vplyv najvýraznejší s ročným oneskorením.
