Klimatické zmeny a vysporiadanie sa s nimi je nepochybne jednou z najväčších výziev našej doby. Z analytického hľadiska ju možno opísať ako negatívnu externalitu – situáciu, v ktorej strana A nenesie všetky náklady svojho konania a namiesto toho ich prenáša na stranu B. V ekonomickej teórii sa názory na formu riešenia určite líšia, no väčšinový konsenzus panuje v potrebe riešiť tento problém. Úlohou ekonómov v tejto výzve namiesto popierania by malo byť vyvinúť čo najefektívnejšiu implementáciu riešenia, ktoré zohľadní všetky kompromisy, ako aj zainteresované strany. Laicky povedané, vybrať si správne riešenie. Európska komisia rozhodla, že správne riešenie bude mať podobu centrálnej regulácie a dirigizmu. Na základe predchádzajúcich snáh o ochranu prírody a ekonomických výskumov však existuje dobrý dôvod domnievať sa, že centrálna regulácia nie je správnou cestou vpred. Ako ukazuje práca ekonóma F. A. Hayeka, táto forma regulácie bude zo svojej podstaty zanedbávať miestne špecifiká, keďže nedokáže zozbierať a následne vyhodnotiť množstvo informácií potrebných na dosiahnutie optimálnych výsledkov.