330.8 - Dejiny ekonomických teórií, učení, ekonomického myslenia, hospodárskych dogiem
Zdroj overenia údajov
Veľká ekonomická encyklopédia, výkladový slovník AŽ, Sprint, 2002, s. 87 : Čistá hodnota hmotných a finančných položiek, ktoré vlastní určitý národ alebo jednotlivec. Rovná sa sume všetkých aktív zmenšenej o všetky pasíva.
Sivák Rudolf a kol. Slovník znalostnej ekonomiky, Bratislava: Sprint dva, 2011, s. 22 : Termín je odvodený z angl. behaviour - správanie; behaviorálna ekonómia je veda zameraná na pochopenie komplexných faktorov ovplyvňujúcich správanie jednotlivcov aj inštitúcií. Publikácie z konca 50. rokov min. st. dokumentujú aktívne používanie termínu behaviorálna ekonómia v kontexte aplikovania záverov psychológie pri vysvetľovaní niektorých ekonomických javov a pri zvyšovaní predikčnej sily ekonomickej teórie.
Sivák Rudolf a kol. Slovník znalostnej ekonomiky, Bratislava: Sprint dva, 2011, s. 22 : Predstavujú aplikačnú časť behaviorálnej ekonómie. Úloha behaviorálnych financií spočíva v identifikácii a následnej implementácii systematických chýb manažérov a investorov do existujúcich modelov a prístupov. Tak vytvárajú vedeckú základňu na odhaľovanie dôvodov, ktoré vedú manažérov k prijímaniu zjavne nevýhodných (iracionálnych) rozhodnutí.
Sivák Rudolf a kol.: Slovník znalostnej ekonomiky, Sprint, Bratislava 2011 : informácie, ktoré opisujú také trhové výmeny počas ktorých má jedna strana transakcie väčšie množstvo alebo lepšiu kvalitu informácií. Aktéri transakcie preto môžu mať rozdielnu moc pri vyjednávaní
Sivák Rudolf a kol. Slovník znalostnej ekonomiky, Bratislava: Sprint dva, 2011, s. 360 : Teórie ekonomického rastu obsahujú modely, ktoré pri štúdiu ekonomiky prihliadajú na zmeny kapitálových zásob, zmeny veľkosti populácie spolu s ich dôsledkami na rozsah a vekový profil pracovnej sily, ako aj na zmeny technického pokroku. Rozlišujú sa dve hlavné skupiny teórií: 1) neoklasická teória rastu a 2) Keynesovská teória rastu.